Nikde nevidí problémy, pretože všetky už odstránil a všetci ľudia v jeho okolí sú na neho ako med, lebo tých, čo netancovali podľa jeho pískania, už odohnal svojím správaním alebo radšej ušli. Tento typ ľudí z duše nenávidíme, opovrhujeme ním a radšej ostaneme sami, než by sme s ním mali nadväzovať priateľstvá. V kútiku duše však chceme byť ako oni – nezávislý a mať odvahu povedať to, čo si skutočne myslíme. Namiesto toho radšej sklopíme uši.
Nestojí však za úvahu, či nie sú títo ľudia bez tej svojej škrupiny opovrhovania rovnako sami, ako ostatní? Čo ak si štít nezáujmu ukuli práve kvôli ľuďom, ako sme my? Kto je v tejto rovnici tým zlým? Ste tí, ktorí si cestu radšej nájdu alebo tí, ktorí si ju spravia?